V záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci má zamestnávateľ, ale aj zamestnanec zákonom uložené viaceré povinnosti, ktoré je povinný dodržiavať. V prípade porušenia týchto povinností môžu hroziť dotknutej osobe rôzne následky, ktoré môže mať charakter finančný v podobe uloženia pokuty Inšpektorátom práce, trestnoprávny v podobe uloženia trestu ako aj v rovine občianskoprávnej v podobe uloženia povinnosti súdom uhradiť škodu a nemajetkovú ujmu. V našom článku si priblížime aké konkrétne následky môžu plynúť z porušenia príslušným ustanovení ako aj z pracovného úrazu a v akej výške sa úrazy finančne odškodňujú. Budeme sa zaoberať aj možnosťami vyvinenia sa zo zodpovednosti a priblížime si aj procesný postup jednotlivých inštitúcií v súvislosti so vznikom zodpovednosti na strane jednotlivých osôb.
Za následky, ktoré môžu vzniknúť v súvislosti s pracovným úrazom, považujeme:
pokuta od Inšpektorátu práce pre zamestnávateľa od 20.000 eur pri pracovnom úraze s ťažkou ujmou
pokuta od Inšpektorátu práce pre vedúceho zamestnanca a štatutára do 4násobku priemerného mesačného zárobku
trest odňatia slobody do 12 rokov pre vedúceho zamestnanca
trestná zodpovednosť právnickej osoby
náhrada škody zamestnancovi
náhrada nemajetkovej ujmy
regres sociálnej poisťovne
Inšpekciu práce ako aj podmienky konania inšpektorátu práce upravuje zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce. V tomto zákone je upravená najmä:
inšpekcia práce po pracovnom úraze,
okamžitý zákaz používania prevádzkových objektov, pracovísk, strojov, atď.,
nariadenie zachovanie pracoviska atď.,
protokol a možnosti obrany,
rozhodnutie inšpektorátu práce a možnosti obrany,
súdne konanie o zákonnosti postupu inšpektorátu práce.
V rámci postupu inšpektorátu práce pri pracovnom úraze zákon stanovuje určité pravidlá, medzi ktoré patria napríklad:
kontrolu na pracovisku musia vykonávať min. 2 inšpektori,
zo strany zamestnancov sa podávajú informácie formou zápisnice,
zamestnávateľ má právo na účasť právneho zástupcu pri výsluchoch,
právo vyžiadať si lehotu na vyjadrenie k protokolu,
správna žaloba, návrh na vykonanie dôkazov, vyjadrenia
Inšpektorát práce vykonáva dozor a kontroluje:
1. Zákonné povinnosti vyplývajúce zo:
a) Zákonníka práce
b) Zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci
c) ďalšie právne predpisy a vykonávacie vyhlášky
Medzi zákonné povinnosti, ktorých dodržiavanie Inšpektorát práce kontroluje patria:
a) povinnosti ustanovené v § 82 Zákonníka práce, podľa ktorého je vedúci zamestnanec povinný najmä:
riadiť a kontrolovať prácu zamestnancov, a dodávateľov prác a služieb,
utvárať priaznivé pracovné podmienky a zaisťovať BOZP,
utvárať priaznivé podmienky na zvyšovanie odbornej úrovne zamestnancov a na uspokojovanie ich sociálnych potrieb,
zabezpečovať, aby nedochádzalo k porušovaniu pracovnej disciplíny,
zabezpečovať prijatie včasných a účinných opatrení na ochranu majetku zamestnávateľa a pod.
b) povinnosti ustanovené v zákone č. 124/2006 Z.z. o BOZP, v ktorom
základné povinnosti zamestnávateľa sú upravené najmä v § 6 až § 9 predmetného zákona,
podľa § 6 ods. 8 predmetného zákona úlohy zamestnávateľa v oblasti starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci sú povinní zabezpečovať vedúci zamestnanci na všetkých stupňoch riadenia v rozsahu úloh vyplývajúcich z ich funkcií. Tieto úlohy sú rovnocennou a neoddeliteľnou súčasťou ich pracovných povinností.
c) povinnosti ustanovené v ďalších právnych predpisoch a vykonávacích vyhláškach, medzi ktoré patria napríklad:
Zákon č. 125/2005 Z.z. o inšpekcii práce
Zákon č. 300/2005 Trestný zákon
Zákon č. 40/1964 Občiansky zákonník
Zákon č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia
Inšpektorát práce zároveň vykonáva dozor a kontroluje:
Zmluvné povinnosti vyplývajúce z
a) pracovnej zmluvy, t.j. dodržiavanie povinností obsiahnutých v pracovnej zmluve a pracovnej náplni
b) interných smerníc a iných dokumentov, t.j. dodržiavanie povinností obsiahnutých v pracovnom poriadku, organizačnom poriadku, internej smernici, a podobne
Za porušenie povinností zamestnávateľom je Inšpektorát práce oprávnený uložiť pokutu až do 200 000 eur.
V prípadoch, ak v dôsledku porušenia vznikne pracovný úraz, ktorým bola spôsobená:
a) ťažká ujma na zdraví, je pokuta najmenej vo výške 20 000 eur,
b) smrť, je pokuta najmenej 33 000 eur.
Za porušenie povinností je Inšpektorát práce oprávnený uložiť pokutu aj vedúcim zamestnancom alebo štatutárnym orgánom. Pokuta môže byť uložená v tomto prípade až do štvornásobku ich priemerného mesačného zárobku. Pokuta vedúcim zamestnancom hrozí v prípadoch ak svojím zavinením porušili povinnosti vyplývajúce zo zákona, záväzky vyplývajúce z kolektívnych zmlúv, prípadne dali pokyn na takéto porušenie alebo zatajili skutočnosti dôležité na výkon inšpekcie práce.
V súvislosti s pracovným úrazom sa vedúci zamestnanci môžu dopustiť nasledovných nedbanlivostných trestných činov:
a) Ublíženie na zdraví podľa § 157, §158 Trestného zákona,
b) Usmrtenie podľa § 149 Trestného zákona
c) Všeobecné ohrozenie podľa § 285 Trestného zákona
Trestný čin ublíženia na zdraví je v Trestnom zákone definovaný nasledovne:
Trestného činu sa dopustí ten, kto inému z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví (§ 157 Trestného zákona),
Trestného činu sa dopustí ten, kto inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví tým, že poruší dôležitú povinnosť vyplývajúcu z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo uloženú mu podľa zákona (§ 158 Trestného zákona).
Trestná sadzba v prípade týchto trestných činov je ustanovená v rozsahu 6 mesiacov až 5 rokov.
Pojem ťažká ujma na zdraví je definovaná v ustanovení § 123 ods. 3 Trestného zákona ako vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorým je:
zmrzačenie,
strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti,
ochromenie údu,
strata alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslového ústrojenstva,
poškodenie dôležitého orgánu,
zohyzdenie,
vyvolanie potratu alebo usmrtenie plodu,
mučivé útrapy, alebo
porucha zdravia trvajúca dlhší čas.
Trestný čin usmrtenia je v Trestnom zákone definovaný nasledovne:
Trestného činu sa dopustí ten, kto inému z nedbanlivosti spôsobí smrť (§ 149 Trestného zákona),
Pokiaľ tento trestný čin bol spáchaný na dvoch alebo viacerých osobách preto, že hrubo porušil predpisy o bezpečnosti práce alebo dopravy alebo hygienické predpisy, trestná sadzba je ustanovená v rozsahu štyri až desať rokov,
Trestná sadzba štyri až desať rokov je ustanovená aj pri kvalifikovanej skutkovej podstate trestného činu usmrtenia, pod ktorou sa rozumie spôsobenie smrti inému z nedbanlivosti, ktorá má súvis so zamestnaním, povolaním, postavením alebo funkciou a konaním v stave vylučujúcom spôsobilosť vykonávať takúto činnosť, a zároveň za situácie, ak si páchateľ tento stav privodil vplyvom návykovej látky. Trestná sadzba sedem rokov až dvanásť rokov je ustanovená pri tejto skutkovej podstate trestného činu v prípadoch, ak páchateľ z nedbanlivosti spôsobí smrť dvoch alebo viacerých osôb.
Trestný čin všeobecného ohrozenia je v Trestnom zákone definovaný nasledovne:
Trestného činu sa dopustí ten, kto spôsobí alebo zvýši všeobecné nebezpečenstvo,
Pod pojmom všeobecné nebezpečenstvo sa rozumie vydanie ľudí do nebezpečenstva smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví alebo cudzieho majetku do nebezpečenstva škody veľkého rozsahu tým, že spôsobí požiar alebo povodeň, alebo poruchu, či haváriu prostriedku hromadnej prepravy, alebo škodlivý účinok výbušnín, plynu, elektriny, rádioaktivity alebo iných podobne nebezpečných látok alebo síl, alebo sa dopustí iného podobného nebezpečného konania,
Trestná sadzba v rozsahu 4 až 10 rokov je ustanovená v prípade, ak páchateľ spôsobí ťažkú ujmu na zdraví viacerým osobám alebo smrť viacerých osôb.
V rámci trestného stíhania v prípravnom konaní možno konkretizovať možný postup vyšetrovateľa, resp. OČTK nasledovnými krokmi:
predvolanie v procesnom postavení svedka,
ustanovenie znalca,
vypracovanie znaleckého posudku a určenie miery zavinenia,
predvolanie v procesnom postavení svedka alebo vznesenie obvinenia,
postup pri dodržaní procesných práva obvineného (prefotenie spisu, podanie sťažnosti atď.),
podanie obžaloby na trestný súd,
vydanie trestného rozkazu alebo predvolanie na hlavné pojednávanie.
Zákonník práce zamestnávateľovi ako aj zamestnancovi ustanovuje tvz. prevenčnú povinnosť. Zamestnanec má podľa § 178 Zákonníka práce povinnosť si počínať tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu života, zdravia a poškodeniu majetku alebo k jeho zničeniu. Zamestnávateľ je zase povinný svojim zamestnancom zabezpečovať také pracovné podmienky, aby mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia života, zdravia a majetku a pokiaľ zistí nedostatky, je povinný urobiť opatrenia na ich odstránenie.
Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu zamestnancovi je upravená v ustanoveniach § 192 až 195 Zákonníka práce. Predpokladmi vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu sú:
pracovnoprávny vzťah,
vznik škody pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi,
porušenie právnej povinnosti, a
príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením právnej povinnosti.
Ustanovenie § 195 Zákonníka práce špeciálne upravuje zodpovednosť zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania, ktorá nastáva ak u jeho zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz). Zákonník práce je limitovaný tým, že škodou, ktorú je zamestnávateľ povinný zamestnancovi v prípade pracovného úrazu poskytnúť, je len vecná škoda. Ostatná náhrada škoda na zdraví je vyplácaná Sociálnou poisťovňou napr. v rámci tzv. úrazového poistenia.
Podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení z úrazového poistenia sa poskytujú nasledovné úrazové dávky, a to
a) úrazový príplatok,
b) úrazová renta,
c) jednorazové vyrovnanie,
d) pozostalostná úrazová renta,
e) jednorazové odškodnenie,
f) pracovná rehabilitácia a rehabilitačné,
g) rekvalifikácia a rekvalifikačné,
h) náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia,
i) náhrada nákladov spojených s liečením,
j) náhrada nákladov spojených s pohrebom.
Jedná sa napr. aj o náhradu škody počas a po práceneschopnosti, invalidný dôchodok.
Poškodenému môže zároveň vzniknúť, resp. si môže uplatňovať aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy podľa článku 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a ustanovení § 11, § 13 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka.
V rámci postupu pri vymáhaní náhrady škody a nemajetkovej ujmy odporúčame nasledovný postup:
predžalobná výzva zo strany poškodeného alebo pozostalých,
ako podklad výzvy predložiť protokol alebo trestný rozkaz/rozsudok,
vo výzve na zaplatenie stanoviť lehotu na plnenie,
vo výzve upozorniť na to, že ak sa neuhradí, pristúpi sa k podaniu žaloby,
dôležité je poukázať na spoluzodpovednosť, úrazové dávky a pod.
Podľa ustanovenia § 238 ods. 1 zákona o sociálnom poistení má sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania.
Sociálnej poisťovni nevzniká regresný nárok na úrazové dávky vyplácané z úrazového poistenia, ale na dávky vyplatené titulom vyplatených dávok z nemocenského a dôchodkového poistenia.
V ustanovení § 238 ods. 7 zákona o sociálnom poistení sa uvádzajú prípady, kedy si Sociálna poisťovňa neuplatní právo na náhradu škody, a to ak
a) je pravdepodobné, že náklady na uplatňovanie práva na náhradu škody presiahnu výšku škody,
b) je zrejmé, že vzhľadom na majetkové pomery fyzickej osoby alebo právnickej osoby povinnej nahradiť škodu, uplatňovanie škody nebude viesť ani k čiastočnému uspokojeniu práva Sociálnej poisťovne na náhradu škody,
c) uplatňovanie škody najmä dokazovanie jej vzniku zavineným protiprávnym konaním, by bolo spojené s nadmernými ťažkosťami.
Nároky Sociálnej poisťovne na náhradu škody sa premlčujú v trojročnej lehote a v prípade sporu sa koná podľa príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku.
Postup sociálnej poisťovne v prípade nároku na náhradu škody:
výzva na dobrovoľné splnenie povinnosti nahradiť škodu,
zváženie splnenia jednej z podmienok uvedených v § 238 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z., kedy zamestnávateľ následne nemusí nahradiť škodu
Sociálna poisťovňa bude zvažovať, či podá žalobný návrh v zmysle ustanovení CSP
Z hľadiska tejto problematiky sa:
zamestnanec sa môže obrátiť na súd, ak nesúhlasí s určenou mierou zavinenia
nesúhlas uplatní tzv. žalobou o určenie miery zavinenia,
súd v týchto prípadoch rozhoduje podľa znaleckého posudku,
podľa miery zavinenia sa prizná výška úrazových dávok,
prax zamestnávateľov uznať menšiu mieru zavinenia kvôli regresným náhradám zo strany Sociálnej poisťovne.
v konaní s inšpektorátom práce (správna žaloba, návrh na vykonanie dôkazov atď.) vylúčenie objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa,
v trestnom stíhaní (absencia zavinenia, znalecký posudok atď.)
náhrada škody a nemajetkovej ujmy (absencia predpokladov vzniku škody/ujmy)
regres zo strany sociálnej poisťovne (jeden z predpokladov podľa § 238 ods. 7 zákona č. 461/2003 )
V prípade zodpovednosti za škodu Zákonníka práce sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti celkom:
ak škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo
ak si škodu spôsobil postihnutý zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť (§ 196 ods. 1 Zákonníka práce).
Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže, že:
postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody,
jednou z príčin škody bolo, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok,
zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví (§ 196 ods. 2 Zákonníka práce).
V prípade akýchkoľvek otázok nás môžete kontaktovať TU.
