Prečítajte si náš najnovší článok s názvom „Ako sa účinne brániť pri daňovej kontrole a dôvody zrušenia rozhodnutí daňových úradov“, v ktorom popisujeme praktickú časť, skúsenosti a rady a poukazujeme na dve posledné rozhodnutia, v ktorých na základe našich námietok a odvolacích dôvodov Finančné riaditeľstvo SR zrušilo rozhodnutia správcov dane vo vyrubovacom konaní a vysporiadalo sa aj s účasťou podnikateľa na daňovom podvode. Článok si môžete prečítať TU
Účelom podnikania je dosahovanie zisku. Z tejto krátkej definície je potom zrejmé, že podnikateľ vyvíja a bude vyvíjať činnosť s cieľom generovania zisku, ktorá zvyčajne zahŕňa rôzne optimalizácie, vrátane tých daňových. Daňová optimalizácia nie je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol podnikateľ resp. iný daňový subjekt oprávnený. Na opačnej strane, jedným z cieľov štátu resp. finančnej správy, je efektívny a úspešný výber daní a cla, ktoré napĺňajú štátny rozpočet SR. Pri strete týchto dvoch cieľov t.j. generovanie zisku podnikateľa a úspešný výber daní finančnou správou, dochádza k sporom, ktoré môžu skončiť podaním správnej žaloby na súde. Podaniu správnej žaloby však predchádza daňové konanie, ktoré považuje daňový subjekt za nezákonné. Pred podaním správnej žaloby môže resp. v niektorých prípadoch musí využiť opravné právne prostriedky, ktorými sú námietka, odvolanie, návrh na obnovu konania, podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.
V tomto článku si popíšeme postup, práva a povinnosti správcu dane a daňového subjektu, taktiež právne prostriedky, ktoré môže daňový subjekt v konaní uplatniť, aby výsledkom miestneho zisťovania, daňovej kontroly a neskôr daňového konania nebola nezákonná sankcia.
Obsah:
Zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej tiež ako „daňový poriadok“) upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní.
Podľa zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej tiež ako „daňový poriadok“) je správcom dane, ktorý vykonáva správu daní:
Správou daní potom rozumieme postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa daňového poriadku alebo osobitných predpisov. Daňový poriadok nám v § 3 stanovuje základné zásady správy daní:
a) pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb,
b) správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví daňový poriadok. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane,
c) správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo,
d) správa daní je neverejná okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje. Z úkonov pri správe daní sa nesmú zverejňovať obrazové, zvukové alebo obrazovo-zvukové záznamy,
e) správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti,
f) pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada,
g) daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti,
h) právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane,
i) správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
Podľa ustanovenia § 2 písm. d) daňového poriadku je daňovým preplatkom suma platby, ktorá prevyšuje splatnú daň.
Pokiaľ nastane situácia, že došlo k platbe, ktorá prevyšuje splatnú daň, a teda došlo k daňovému preplatku, správca dane použije daňový preplatok nasledovným spôsobom:
O použití preplatku správca dane daňový subjekt upovedomí písomne, ak suma použitého preplatku je vyššia ako 5 Eur.
Ak nie je možné daňový preplatok použiť, správca dane na žiadosť daňového subjektu preúčtuje daňový preplatok na nesplatný preddavok na daň, inak daňový preplatok vráti v lehote do 30 dní od doručenia žiadosti o jeho vrátenie, ak je väčší ako 5 eur.
Daňový preplatok na dani z príjmov a na dani z motorových vozidiel za príslušné zdaňovacie obdobie sa vráti najskôr po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania podľa osobitných predpisov, najneskôr však do 40 dní odo dňa vzniku daňového preplatku.
Tak ako to vyplýva z jednej zo základných zásad správy daní, správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu. Za týmto účelom teda musí vykonávať vyhľadávaciu činnosť v rámci ktorej
- zhromažďuje informácie o daňových subjektoch,
- vyhľadáva neprihlásené alebo neregistrované daňové subjekty,
- overuje úplnosť a správnosť evidencie alebo registrácie daňových subjektov
- zisťuje ďalšie skutočnosti rozhodujúce pre správne vyrubenie dane, zabezpečenie jej úhrady a vymáhanie daňového nedoplatku
Správca dane samozrejme vykonáva vyhľadávaciu činnosť aj bez priamej súčinnosti daňového subjektu.
Pod miestnym zisťovaním daňový poriadok rozumie činnosť správcu dane, v rámci ktorej vyhľadáva dôkazy, preveruje a zisťuje skutočnosti, ktoré sú potrebné na účely správy daní, pričom správca dane môže vykonávať miestne zisťovanie aj mimo obvodu svojej územnej pôsobnosti. Správca dane resp. poverený zamestnanec spíše o miestnom zisťovaní zápisnicu, pričom jej rovnopis alebo kópiu odovzdá daňovému subjektu (s výnimkou podpisu zápisnice biometrickým elektronickým podpisom a zaslaním do elektronickej osobnej schránky daňového subjektu). Pokiaľ sa daňový subjekt nezúčastní miestneho zisťovania, správca dane spíše úradný záznam.
Správca dane resp. zamestnanec správcu dane má podľa § 38 daňového poriadku tieto práva:
- v dobe primeranej predmetu zisťovania, najmä v dobe prevádzky, na neobmedzený prístup na pozemky, do každej prevádzkovej budovy, miestnosti alebo miesta vrátane dopravných prostriedkov a prepravných obalov, k účtovným písomnostiam, záznamom a informáciám, a to aj na technických nosičoch dát, a vykonať obhliadku veci v rozsahu nevyhnutne potrebnom na dosiahnutie účelu. Toto právo má aj ak ide o byt, ktorý daňový subjekt používa aj na podnikanie
- je oprávnený tovar nakúpený pri miestnom zisťovaní v nezmenenom stave vrátiť daňovému subjektu, ktorý je povinný tento tovar prevziať späť a zaplatenú cenu zamestnancovi správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, vrátiť; primerane sa postupuje aj vtedy, ak bola pri miestnom zisťovaní zaplatená služba a táto nebola využitá alebo poskytnutá
- urobiť si alebo vyžiadať si výpis alebo kópiu z účtovných záznamov, iných záznamov alebo informácií, a to aj na technických nosičoch dát na náklady daňového subjektu. Rovnako má právo vyhotovovať z priebehu miestneho zisťovania fotodokumentáciu a audiovizuálny záznam v rozsahu potrebnom na dosiahnutie účelu podľa daňového poriadku alebo osobitného predpisu
- v rozsahu nevyhnutnom k prevereniu údajov na technických nosičoch dát má správca dane právo na informácie o používaných programoch výpočtovej techniky a môže využívať programové vybavenie, v ktorom boli informácie spracované, za prítomnosti daňového subjektu alebo ním poverenej osoby
- zapožičať si doklady alebo výpisy, alebo ich kópie a iné veci alebo odobrať vzorku mimo sídla alebo miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov daňového subjektu alebo inej osoby. Prevzatie dokladov a iných vecí alebo odobratie vzoriek potvrdí zamestnanec správcu dane osobitne pri prevzatí. Vrátenie zapožičaných dokladov a iných vecí sa uskutočňuje podľa pravidiel stanovených daňovým poriadkom.
Daňový subjekt je pri miestnom zisťovaní povinný strpieť alebo vykonať len úkony, ktoré mu ukladá zákon a to hlavne poskytnúť pomoc a súčinnosť potrebnú na účinné vykonanie miestneho zisťovania, najmä správcovi dane podať potrebné vysvetlenia, zapožičať správcovi dane ním vyžiadané doklady alebo výpisy, alebo ich kópie a iné veci alebo umožniť odobrať vzorku mimo sídla alebo miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov a pod.
Správca dane môže zabezpečiť vec, ktorá je nevyhnutne potrebná na preukázanie skutočností pri správe daní a to najmä vtedy, ak chýba riadne preukázanie spôsobu nadobudnutia veci, ich množstva, ceny, kvality alebo riadneho usporiadania finančných povinností v súvislosti s ich dovozom alebo nákupom. Takto zabezpečenú vec musí správca dane a daňový subjekt riadne opatrovať, pričom veci, ktoré nie je možné na mieste spoľahlivo zabezpečiť, správca dane na náklady ich vlastníka alebo držiteľa nechá previezť na miesto vhodné na tento účel.
Daňový poriadok stanovuje pravidlo, že zabezpečovaná vec sa za spolupráce s orgánmi Policajného zboru uzavrie, uzamkne a zabezpečí úradnou uzáverou. Od okamihu, keď bola vec zabezpečená úradnou uzáverou, možno do miesta zabezpečenia vstupovať len so súhlasom správcu dane a v jeho prítomnosti. Okrem týchto povinností ukladá daňovému subjektu povinnosť, odovzdať správcovi dane do úschovy všetky kľúče od takto zabezpečeného majetku a doklady od dopravného prostriedku po dobu, po ktorú zabezpečenie trvá. Ak je to možné a vhodné, môže správca dane zabezpečiť uzavretý a uzamknutý majetok vlastným zámkom. O priebehu zabezpečenia veci sa na mieste spíše zápisnica alebo úradný záznam.
Správca dane vydá do troch pracovných dní od spísania zápisnice alebo úradného záznamu rozhodnutie o zabezpečení veci, v ktorom uvedie dôvody takéhoto zabezpečenia. Právnym prostriedkom proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie, ktoré môže daňový subjekt podať. Takto podané odvolanie však nemá odkladný účinok, t.j. správca dane bude trvať na výkone zabezpečenia veci a podané odvolanie, zjednodušené napísanie, nesuspenduje výkon rozhodnutia.
Ak daňový subjekt v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení veci odstráni pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu veci alebo do 15 dní od vykonania expertízy, ktorej výsledky nepreukázali odôvodnenosť zabezpečenia veci, správca dane vydá rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o zabezpečení veci. Vec, ktorá bola predmetom zabezpečenia sa vráti, ak to jej povaha a osobitný predpis pripúšťa. Takéto rozhodnutie je právoplatné dňom jeho vydania a nie možné podať voči nemu odvolanie. Rozhodnutie o zabezpečení veci správca dane zruší právoplatným rozhodnutím o prepadnutí veci. Rozhodnutie o zabezpečení veci zruší aj vtedy, ak v odvolacom konaní bolo zrušené rozhodnutie o prepadnutí veci, pričom vec, ktorá bola predmetom zabezpečenia sa vráti, ak to jej povaha a osobitný predpis pripúšťa. O vydaní veci, ktorá bola predmetom zabezpečenia sa na mieste spíše zápisnica.
Ak daňový subjekt v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení veci ani len čiastočne neodstráni pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu veci, alebo do 15 dní od vykonania expertízy, ktorej výsledky preukázali odôvodnenosť zabezpečenia veci, správca dane vydá rozhodnutie o prepadnutí veci. Správca dane je oprávnený prepadnutú vec predať v dražbe. Ak je prepadnutá vec nepatrnej hodnoty, správca dane je oprávnený takúto vec predať v komisionálnom predaji (zjednodušene napísané, ide o špeciálny zmluvný vzťah medzi dvoma obchodnými partnermi, ktorého cieľom je predať tovar, alebo službu tretej osobe); hodnota veci nepatrnej hodnoty nesmie byť vyššia ako 200 eur. Prepadnutá vec sa ocení cenou bežne používanou v mieste a v čase ocenenia prepadnutej veci. Zabezpečené veci rýchlo podliehajúce skaze alebo živé zvieratá môže správca dane predať ihneď.
Daňovou kontrolou má správca dane zisťovať alebo preverovať skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov, pričom daňová kontrola sa má vykonávať v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. Daňový poriadok taxatívne uvádza prípady, kedy je možné u toho istého daňového subjektu vykonať opätovne daňovú kontrolu tej istej dane za zdaňovacie obdobie, za ktoré už bola vykonaná.
Na čo máte právo pri daňovej kontrole?
Podľa § 45 ods. 1 daňového poriadku má daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola, najmä právo:
a) na predloženie
b) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami,
c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia,
d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu,
e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní,
f) vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim,
g) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.
Vyjadrenie k zápisnici o ústnom pojednávaní, vzor 2022, nájdete tu:
Daňový úrad .............
...................................
...................................
...................................
V Trenčíne, dňa ............
VEC: Vyjadrenie k zápisnici o ústnom pojednávaní
Prílohy: 1/ ......................
Dôkaz: Zápisnica (súčasť spisu)
- .......................................... .
Dôkaz: Zápisnica o ústnom pojednávaní číslo ......................
Dôkaz: ......................................
S úctou
......................................................
............................
Podľa § 45 ods. 2 daňového poriadku má daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola, najmä tieto povinnosti:
a) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu,
b) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly,
c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou,
d) predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia,
e) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia,
f) umožňovať vstup do sídla, miesta podnikania kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom,
g) zapožičať doklady a iné veci mimo sídla, miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu, poskytnúť výpisy, alebo ich kópie,
h) umožniť prístup k softvéru a informačno-komunikačným prostriedkom, ktoré daňový subjekt používa na prevádzkovanie podnikateľskej činnosti, a k výstupným dátam z týchto softvérov.
Preverovať bude všetky vaše doklady. Overuje dodržiavanie zákona o účtovníctve, a to:
Kontrolóri tiež skúmajú:
Vyjadrenie k protokolu z daňovej kontroly, vzor 2022, nájdete tu:
Daňový úrad ..............
...................................
...................................
...................................
V Trenčíne, dňa ............
VEC: Vyjadrenie k Protokolu z daňovej kontroly
Prílohy: 1/ ....................
Dôkaz: Protokol z daňovej kontroly číslo .................. zo dňa ................ (súčasť spisu)
S úctou
.....................................................
............................
Správca dane zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok v prípade, ak daňový subjekt
Dňom začatia určovania dane podľa pomôcok je deň po doručení oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok. Správca dane je pri určení dane oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Pomôckami môžu byť najmä:
- listiny,
- daňové priznania,
- výpisy z verejných zoznamov,
- daňové spisy iných daňových subjektov,
- znalecké posudky,
- výpovede objasňujúce skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane,
- správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení,
- výpisy z účtov vedených u poskytovateľov platobných služieb
- a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, alebo podobných daňových subjektov.
Ak daňový subjekt v priebehu určenia dane správcom dane podľa pomôcok predloží účtovné doklady a iné doklady, správca dane ich môže využiť ako pomôcky. Pri určení dane podľa pomôcok je správca dane povinný prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené.
Správca dane o určení dane podľa pomôcok vyhotoví protokol, ktorý doručí daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie. Protokol o určení dane podľa pomôcok obsahuje aj súpis pomôcok, na základe ktorých správca dane určil daň. Daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť len k dodržaniu zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane a k dodržaniu zákonného postupu najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy správcu dane na vyjadrenie sa k protokolu o určení dane podľa pomôcok. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Určenie dane podľa pomôcok je ukončené dňom doručenia protokolu o určení dane podľa pomôcok.
Správca dane môže počas
- daňovej kontroly, alebo počas
- určovania dane podľa pomôcok alebo
- pri miestnom zisťovaní na zabezpečenie ich účelu alebo
- ak je odôvodnená obava, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami,
v rozsahu nevyhnutne potrebnom uložiť rozhodnutím daňovému subjektu, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo strpel, a to najmä, aby
a) zložil peňažnú sumu na účet správcu dane,
b) nenakladal s vecami alebo právami určenými v rozhodnutí.
O vydaní rozhodnutia o uložení predbežného opatrenia správca dane vhodným spôsobom vyrozumie daňový subjekt. Pokiaľ sa rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia:
Právne úkony vykonané v rozpore s uloženým predbežným opatrením sú neplatné. Proti rozhodnutiu o uložení predbežného opatrenia možno podať odvolanie, ktoré nemá odkladný účinok. Správca dane predbežné opatrenie zruší, ak pominie dôvod, pre ktorý bolo uložené; ak pominul dôvod len sčasti, predbežné opatrenie sa zruší len čiastočne.
Predbežné opatrenie stráca účinnosť najmä dňom zaplatenia dane alebo daňového nedoplatku. O strate účinnosti predbežného opatrenia musí správca dane písomne upovedomiť daňový subjekt a tých, ktorým rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia doručoval. Ak správca dane predbežné opatrenie zrušil alebo predbežné opatrenie stratilo účinnosť, správca dane bezodkladne vráti daňovému subjektu zloženú peňažnú sumu alebo jej časť, ktorá nebola použitá na úhradu dane alebo daňového nedoplatku, na ktorú bola zložená.
Daňové konanie môže začať na návrh účastníka daňového konania alebo z podnetu orgánu príslušného konať vo veci podľa daňového poriadku alebo osobitného zákona. Účastníkom daňového konania je daňový subjekt, ktorý v konaní koná len v takom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti. Na daňovom konaní sa môže zúčastniť aj iná osoba, ktorú správca dane na daňové konanie prizve.
V daňovom konaní môže správca v zásade postupovať troma spôsobmi a to:
a) daňové konanie prerušiť,
b) daňové konanie zastaviť alebo
c) vydať rozhodnutie.
Správca dane daňové konanie preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke, resp. môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. Daňové konanie možno prerušiť najdlhšie na 30 dní, ak to z dôležitých dôvodov zhodne navrhnú účastníci daňového konania; túto lehotu môže správca dane predĺžiť na nevyhnutný čas. Ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa daňového poriadku neplynú.
Správca dane daňové konanie zastaví, ak:
a) navrhovateľ vzal späť svoj návrh skôr, ako bolo o ňom rozhodnuté,
b) je právnym nástupcom daňového subjektu Slovenská republika, okrem konania o dani z nehnuteľností,
c) daňový subjekt zanikol bez právneho nástupcu,
d) sa zistí v priebehu daňového konania, že navrhovateľ nie je oprávnenou osobou,
e) daňový subjekt zmeškal lehotu, ktorú nemožno predĺžiť ani odpustiť jej zmeškanie,
f) bolo vo veci už právoplatne rozhodnuté,
g) príslušný orgán zistí, že pred podaním návrhu začalo konanie na súde,
h) odpadol dôvod daňového konania.
Správca dane môže vydať rozhodnutie, ktoré ukladá povinnosti alebo priznáva práva len podľa daňového poriadku alebo osobitného predpisu. Takéto rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní. Orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní rozhodne bezodkladne, najneskôr však do ôsmich dní odo dňa začatia konania, ak to povaha vecí pripúšťa a je tak možné urobiť na základe dokladov predložených daňovým subjektom; inak rozhodne do 30 dní odo dňa začatia konania. V osobitne zložitých prípadoch orgán príslušný na rozhodnutie rozhodne do 60 dní.
Rozhodnutie musí podľa § 63 ods. 3 Daňového poriadku obsahovať:
a) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal,
b) číslo a dátum rozhodnutia,
c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo
- obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ...
d) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená,
e) poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie odkladného účinku,
f) vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu
Lehota plnenia je 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ak daňový poriadok alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, v ktorom sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
V daňovom konaní sa môžeme stretnúť aj s tzv. nulitným rozhodnutí. Nulitu rozhodnutia posudzuje z vlastného podnetu alebo iného podnetu druhostupňový orgán. Nulitným rozhodnutím je rozhodnutie
- ktoré vydal orgán na to vecne nepríslušný; ak ide o správcu dane, ktorým je obec, za nulitné rozhodnutie sa považuje aj rozhodnutie, ktoré vydal správca dane na to miestne nepríslušný,
- ktoré bolo vydané omylom inej osobe,
- ktorým bola vyrubená daň po zániku práva vyrubiť daň,
- ktoré nadväzuje na nulitné rozhodnutie.
Vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu. Rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu.
Správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní od uplynutia lehoty na vyjadrenie sa k protokolu, ak
a) sa daňový subjekt vzdá práva na vyjadrenie sa k zisteniam v protokole,
b) daňový subjekt nemá pripomienky k zisteniam v protokole,
c) sa daňový subjekt nevyjadrí k protokolu v lehote určenej správcom dane vo výzve; v tom prípade správca dane o tejto skutočnosti spíše úradný záznam.
Ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam.
Daň je vyrubená
a) rozhodnutím správcu dane,
b) podaním daňového priznania vrátane dodatočného daňového priznania alebo
c) zaplatením dane, pri ktorej nie je povinnosť podať daňové priznanie.
Správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani. Správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní určí sumu alebo rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok.
Ak je daňový subjekt nespokojný s rozhodnutím správcu dane, je možnosť domáhať sa nápravy rozhodnutia formou opravných prostriedkov. Medzi opravné prostriedky, ktoré môže daňový subjekt uplatniť podľa daňového poriadku zaraďujeme:
a) námietka
b) odvolanie
c) návrh na obnovu konania
d) podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania
Ak na základe podaného opravného prostriedku nebolo daňovému subjektu vyhovené, môže uplatniť správnu žalobu podľa Správneho súdneho poriadku.
O námietke, ktorú môže uplatniť daňový subjekt, rozhoduje orgán, voči ktorému námietka smeruje. Podanie námietky nemá odkladný účinok. Proti rozhodnutiu o námietke nie sú prípustné opravné prostriedky.
Daňový subjekt môže proti rozhodnutiu podať odvolanie. Odvolanie sa podáva orgánu, ktorého rozhodnutie je odvolaním napadnuté a to do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje. Do uplynutia tejto lehoty možno podané odvolanie zmeniť alebo doplniť.
Odvolanie musí okrem všeobecných náležitostí obsahovať aj
a) označenie prvostupňového orgánu,
b) číslo rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje,
c) dôvody podania odvolania,
d) dôkazy preukazujúce odôvodnenosť odvolania, ak sa v odvolaní nenamieta len rozpor s právnymi predpismi; ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy,
e) navrhované zmeny alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.
Na rozdiel od námietky, včas podané odvolanie má odkladný účinok. O podanom odvolaní môže prvostupňový orgán rozhodnúť v prípade, ak mu v plnom rozsahu vyhovie. Ak prvostupňový orgán o odvolaní takto nerozhodne, postúpi odvolanie do 30 dní odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na podanie odvolania alebo odo dňa doručenia doplneného odvolania na výzvu prvostupňového orgánu spolu s výsledkami doplneného daňového konania, s úplným spisovým materiálom a s predkladacou správou na rozhodnutie odvolaciemu orgánu. Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne. Odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.
Odvolací orgán môže napadnuté rozhodnutie
- zmeniť alebo
- zrušiť, alebo
- napadnuté rozhodnutie potvrdiť.
Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.
Právoplatným rozhodnutím ukončené daňové konanie sa môže obnoviť na návrh účastníka konania alebo z úradnej moci za týchto troch okolností:
a) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania,
b) rozhodnutie bolo vydané na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom,
c) rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak.
Návrh na obnovu konania musí účastník konania podať u správcu dane, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni a to do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa účastník konania preukázateľne dozvedel o dôvodoch obnovy konania, najneskôr však do troch rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorého sa obnova konania týka.
V rozhodnutí o povolení alebo nariadení obnovy konania sa musí uviesť, v akom rozsahu sa konanie obnovuje a z akých dôvodov. Proti takémuto rozhodnutiu o povolení alebo nariadení obnovy konania nemožno podať odvolanie. Ak bol rozhodnutím zamietnutý návrh na obnovu konania, možno proti nemu podať odvolanie. Ak sa konanie obnoví, nové konanie vo veci vykoná správca dane, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni. Ak rozhodol o obnove konania odvolací orgán, je správca dane pri konaní viazaný jeho právnym názorom. Novým rozhodnutím sa pôvodné rozhodnutie zrušuje. Proti novému rozhodnutiu možno podať odvolanie.
Z vlastného alebo iného podnetu môže rozhodnutie správcu dane, ktoré je právoplatné, preskúmať druhostupňový orgán a to podnetom na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Podnet môže byť podaný najneskôr do troch rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktoré sa navrhuje preskúmať a to orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal. Ak sa zistí, že rozhodnutie je vydané v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho zmení alebo zruší. Orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody.
Príslušný orgán vychádza pri preskúmaní rozhodnutia z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia. Podnetu účastníka konania na preskúmanie rozhodnutia môže v plnom rozsahu vyhovieť aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal, ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania alebo ak s tým súhlasia ostatní účastníci konania.
Orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania môže mimo odvolacieho konania v zásade rozhodnutie
- zrušiť,
- zmeniť alebo
- zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie,
ak nezaniklo právo na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenia nároku podľa osobitných predpisov
Ak podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania smeruje proti rozhodnutiu o dani určenej podľa pomôcok, skúma príslušný orgán dodržanie zákonných podmienok na použite tohto spôsobu určenia dane a dodržanie zákonného postupu.
Ak vyššie uvedené opravné prostriedky nesmerovali k náprave výsledku daňového konania, ktoré považuje účastník konania za nezákonné, právoplatné rozhodnutie alebo opatrenie správcu dane možno preskúmať správnou žalobou podanou na správny súd podľa podmienok stanovených Správnym súdnym poriadkom.
Z preskúmavania súdmi sú však vylúčené rozhodnutia o
a) odklade platenia dane alebo daňového nedoplatku,
b) platení dane alebo daňového nedoplatku v splátkach,
c) úľave na dani alebo odpustení daňového nedoplatku,
d) úľave zo sankcie alebo odpustení sankcie,
e) ktorými došlo k uspokojeniu žalobcu podľa osobitného predpisu.
Daňový poriadok taxatívne vymenúva, kto sa dopustí správneho deliktu. Správneho deliktu sa napr. môže dopustiť ten, kto:
Daňový subjekt sa samozrejme môže právnym prostriedkami brániť proti rozhodnutiu správcu dane, ktorým bol konštatovaný správny delikt.
Daňový poriadok taktiež stanovuje pokuty, ktoré môže uložiť resp. jej minimálny a maximálny rozsah za ten ktorý správny delikt. Napr. ak daňový subjekt nepodá daňové priznanie v lehote určenej správcom dane vo výzve, správca dane uloží pokutu za tento správny delikt vo výške od 60 eur do 32 000 eur alebo ak daňový subjekt nesplní registračnú povinnosť v ustanovenej lehote, správca dane uloží pokutu za tento správny delikt vo výške od 60 eur do 20 000 eur a pod.
Pri určovaní výšky pokuty musí správca dane prihliadnuť na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu. Správca dane pokutu neuloží, ak nepresiahne 5 eur alebo ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom sa daňový subjekt dopustil správneho deliktu alebo nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie správcu dane, ak sa daňový subjekt dopustil správneho deliktu stanoveného daňovým poriadkom. Taktiež je potrebné upozorniť, že uložením pokuty nezanikajú povinnosti, za porušenie ktorých bola pokuta uložená. Daňový poriadok umožňuje uložiť aj úhrnnú pokutu tomu, kto sa dopustil viac ako jedného správneho deliktu. Úhrnná pokuta sa uloží najmenej vo výške najvyššej dolnej hranice sadzby pokuty ustanovenej za správny delikt z tých správnych deliktov, ktorých sa dopustil.
Od pokuty treba rozlišovať úrok z omeškania, ktorý správca dane vyrubí, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane
a) daň alebo rozdiel dane,
b) preddavok na daň,
c) splátku dane,
d) vybraný preddavok na daň,
e) daň vybranú zrážkou,
f) zrazenú sumu na zabezpečenie dane.
