Podnikanie nie je jednoduché. Je potrebné sa k nemu postaviť zodpovedne, obzvlášť samotní podnikatelia (najmä SZČO) a štatutárny zástupcovia obchodných spoločností, keďže práve ich môžu následky nedodržania povinností sprevádzať aj ďalšie roky po skončení podnikania. Zákonodarca nám to neuľahčuje a prijíma tie najrôznejšie, v našom ponímaní niekedy aj tie najzbytočnejšie povinnosti, ktoré musíme v našom podnikateľskom živote dodržiavať. V opačnom prípade musíme niesť ťarchu zodpovednosti, ktorej je náročné sa zbaviť. Štátne orgány, ktoré vykonávajú kontroly, či už sú to orgány činné v trestnom konaní, inšpektoráty práce, Slovenská obchodná inšpekcia, Úrad na ochranu osobných údajov, Regionálny úrad verejného zdravotníctva môžu uložiť zbytočnú pokutu, v horších prípadoch to môže skončiť odňatím slobody. Pre účely tohto článku sme si zodpovednosť rozdelili do 3 rovín:
1. trestnoprávna zodpovednosť
2. správnoprávna zodpovednosť
3. finančná zodpovednosť t.j. náhrada škody, nemajetkovej ujmy, regres a pod.
V článku sa budeme venovať aj možnostiam zbavenia sa zodpovednosti, ak dôjde k skutočnostiam, ktoré zakladajú určitý zodpovednostný vzťah.
Táto zodpovednosť sa dotýka protiprávneho konania, ktoré je stanovené v Trestnom zákone (zákon č. 300/2005 Z. z.) a Zákone o trestnej zodpovednosti právnických osôb (zákon č. 91/2016 Z. z.). Častokrát sa stretávame s nedbanlivostným konaním podnikateľov alebo štatutárnych zástupcov, ktorý si ani neuvedomili, že ich konanie je protiprávne. Napr. už len bežný predaj výrobkov cez sociálne siete, alebo pôžička s úrokmi, alebo odplatný nájom bez živnostenského oprávnenia môže mať za následok trestný čin neoprávneného podnikania. Takýchto príkladov neúmyselného protiprávneho konania môže byť viac napr. :
- neoprávnené zamestnávanie (§ 251a Trestného zákona)
- neoprávnené nakladanie s osobnými údajmi (§ 374 Trestného zákona)
- nevyplatenie mzdy a odstupného (§ 214 Trestného zákona)
- sprenevera (§ 213 Trestného zákona)
- podvod (§ 221 Trestného zákona)
- daňové trestné činy (§ 276 a nasl. Trestného zákona)
Nie každý trestný čin má za následok trest. Napr. k zániku trestnosti trestného činu nevyplatenie mzdy a odstupného dôjde v prípade, ak tento trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil najneskôr do 60 dní od dokonania trestného činu. Alebo k zániku trestnosti niektorých daňových trestných činov dôjde v prípade, ak splatná daň a jej príslušenstvo alebo poistné boli dodatočne zaplatené najneskôr v nasledujúci deň po dni, keď sa páchateľ po skončení jeho vyšetrovania mohol oboznámiť s jeho výsledkami. Poukazovanie na nedbanlivostné konanie Vám však samozrejme nezabezpečí zbavenie sa trestnej zodpovednosti za každý trestný čin. Všeobecne známou radou pre účely prevencie páchania trestných činov, je konať s odbornou starostlivosťou pri každej podnikateľskej činnosti, čo je však v tejto „uponáhľanej dobe“ náročné.
Tento druh zodpovednosti je spätý so zodpovednosťou v správnom a verejnom práve. Ak teda porušujete právne predpisy, alebo sa niekto domnieva že porušujete a to vo vzťahu k zamestnancom, spotrebiteľom, alebo štátu, môže Váš navštíviť štátny orgán, ktorý u Vás bude chcieť vykonať kontrolu. Vo vzťahu k zamestnancom je to inšpektorát práce, vo vzťahu k spotrebiteľom je to napr. Slovenská obchodná inšpekcia, vo vzťahu k daniam, ktoré mali byť odvedené štátu, sú to najmä daňové úrady a takto by sme mohli pokračovať ďalej.
Aj štátne orgány sú však pri kontrolách viazané zákonmi a na to sa častokrát zabúda. Ak Vám na dverách zabúchajú štátni pracovníci, pri kontrole si v prvom rade vypýtajte poverenie a preukaz kontrolóra resp. inšpektora. V druhom rade požiadajte o lehotu na predloženie dokladov, ktoré od Vás žiadajú. Toto sú dve základné odporúčania, keďže v praxi to žiaľ končí tak, že zamestnanec kontrolovanej firmy predloží všetko možné a za všetky možné obdobia, ale to čo je v skutočnosti vo firme aktuálne, akosi v tom strese zabudne odovzdať alebo predložiť. V neskorších správnych a súdnych konaniach majú orgány zásadný problém s akceptovaním neskôr predložených dokumentov s tým, že to čo bolo predložené pri kontrole (aj keď v strese) je autentické a pravdivé; neskoršie dodatky a pod. sú účelové, ktorými sa kontrolovaný subjekt snaží zakryť nezákonnosť konania vo firme (častá argumentácia štátnych orgánov a súdov).
Pri štátnych kontrolách môžete podať návrhy na vykonanie dôkazov, vyjadrenia, odvolania, správne žaloby a pod. ak sa domnievate, že zo strany štátnych orgánov došlo k zneužitiu ich postavenia alebo právomoci, porušenia procesných kódexov a pod.
Zodpovednosť za škodu, náhrada nemajetkovej ujmy, regresná náhrada a pod. sú pojmy s ktorými sa podnikatelia môžu stretnúť v prípade, ak ich podnikateľská činnosť viedla k ujme na zdraví, zásahu do osobnostných práv a pod. Môže ísť o prípad pracovného úrazu zamestnanca, ujmu na zdraví spotrebiteľa spôsobenú vadným výrobkom, regresná náhrada poisťovne za vyplatené nemocenské dávky a pod. Tieto konania začínajú výzvou, v ktorej sa poškodená strana domáha určitej finančnej alebo inej kompenzácie (napr. písomné ospravedlnenie). Výzva obsahuje aj lehotu, v ktorej poškodený žiada výzvu splniť. Ak lehota uplynie a nedošlo k splneniu výzvy príp. splneniu alebo uzavretiu inej dohody, vyzývateľ sa môže obrátiť na súd. V prípade týchto konaní nie je jednoduché dať radu, ktorá by v zásade platila na všetky konania, čo však môžeme odporučiť je, aby v prípade ak ujmu alebo škodu spôsobil podnikateľ alebo obchodná spoločnosť, mala táto snahu dohodnúť sa. Predlžovanie splnenia výzvy môže mať následok navýšenia úrokov a prípadných trov súdneho konania. Pokiaľ sa však podnikateľ alebo obchodná spoločnosť necíti zodpovedný, odporúčame postupovať podľa zákona, od ktorého vyzývateľ odvodzuje svoj nárok, keďže takýto zákon obsahuje aj pravidlá zbavenia sa zodpovednosti úplne alebo zčasti (či už je to Obchodný zákonník, Zákonník prace, Občiansky zákonník a pod.).
Zodpovednosť a následky pre podnikateľov a štatutárov si môžete prečítať aj v našej prezentácii, ktorú si môžete bezplatne stiahnuť TU
Taktiež sme pre Vás pripravili vzor Odvolania proti rozhodnutiu Slovenskej obchodnej inšpekcie, ktorý si môžete bezplatne stiahnuť TU
Pokiaľ by ste mali záujem aj o videokurz na túto tému a potrebné vzory (napr. vzor vyjadrenia pri daňovej kontrole, voči inšpektorátu práce atď.), krátku videukážku môžete vidieť TU
Uvedený videokurz a vzory si môžete zakúpiť za symbolickú sumu 15 eur.
V predposlednej kapitole číslo VII., o ktorej Vás budeme informovať budúci týždeň, sa venujeme téme Povinnej a odporúčanej dokumentácie podnikateľa. Bezplatne Vám poskytneme aj vzor Smernice o trestnej zodpovednosti právnickej osoby a prezentáciu. Sledujte nás na našom webe.
